Fašistické a vojnové režimy
Stránka SSCIT a MVSR o vojnových zločineských režimoch na území SR
Aktuálny jazyk: SK | EN DE HU |
Vítajte návštevník | Prihlásenie Nový užívateľ
Skip Navigation Links
||
S.S.C.I.T.
||
Prihlásenie
|
W.V.C.
E.U.C.
eLearning
Download
Vojnové režimy
Network Work
|
Hľadanie
|
Sponzori
Partneri
|
RSS Feed
Ponuka (NF-MVSR)

Skip Navigation Links
Vojnové režimy
Aktuality
Diktátorské režimy
Boľševizmus a fašizmus
Slovenská republika
HistóriaExpand História
FašizmusExpand Fašizmus
KomunizmusExpand Komunizmus
Zverstvá fašizmuExpand Zverstvá fašizmu
FotogalérieExpand Fotogalérie
Základné pojmy
Pre súčasnosť
SÚTAŽEExpand SÚTAŽE
Kontakt

Skip Navigation Links
Naše Projekty
W.V.C.
E.U.C.
V.Z.O.
Vojnové režimy
Europe Direct RS
PGM
PI2G

Skip Navigation Links
Iné Linky
Ministerstvá SRExpand Ministerstvá SR
ZoznamyExpand Zoznamy
Iné LinkyExpand Iné Linky
IT VývojExpand IT Vývoj
XRlc Development

Digital Education, využite možnosti kvalitného, moderného vzdelávania.

Likvidácia Židov
Likvidácia Židov na území prvej Slovenskej republiky bola dlhodobým procesom, ktorý iniciovali členovia radikálneho krídla HSĽS spolu s príslušníkmi Hlinkovej gardy a členmi Deutsche Partei, ktorí upozorňovali na nebezpečenstvo veľkého židovského vplyvu na ekonomiku ako aj potreby „riešenia židovskej otázky“ podľa nemeckého vzoru. K tomu mali dopomôcť aj nemeckí poradcovia pre židovskú problematiku Dieter Wisliceny a Alois Brunner. Tí s pomocou Augustína Morávka realizovali plán arizácie, čiže konfiškácie židovských majetkov, ktorý bol prvým krokom na odstránenie Židov z krajiny. 16. septembra 1940 bol pre lepšie riadenie tejto činnosti zriadený Ústredný hospodársky úrad. Úrad rozdeľoval židovský majetok zväčša na základe protekcionárstva a korupcie medzi významných členov HSĽS, DP a HG. Na neskoršie deportácie dozeralo 14. oddelenie prezídia Ministerstva vnútra, ktoré viedol Anton Vašek.

V prvej polovici júla 1941 slovensko-nemecká komisia podnikla cestu do Horného Sliezska, kde navštívila židovský pracovný tábor Sosnowiecz. Napriek tomu, že niektorí členovia komisie označili tento spôsob nasadenia za „nekresťanský a neľudský“ nepostavil sa nikto proti takémuto riešeniu. Slovenskí politici začali čoskoro Židov označovať za problém národnej existencie Slovákov. 9. septembra 1941 bolo vydané Nariadenie č. 198/1941 Slov. z. o právnom postavení Židov známe skôr ako Židovský kódex. Židia boli týmto rasistickým nariadením, schváleným vládou bez prerokovania v Slovenskom sneme, zbavení všetkých občianskych, ľudských aj hospodárskych práv a odsunutí na okraj spoločnosti. Už onedlho na to sa začalo so sústredením židovského obyvateľstva do táborov v Seredi, Novákoch a Oremovom laze, odkiaľ mali byť postupne vysídlení na územie Nemeckej ríše. Neskôr boli vybudované aj ďalšie vo Vyhniach, Žiline, Nitre, Lábe, Zohore a inde. Proti odsunu Židov z územia Slovenska sa nepostavil žiadny člen vlády.


Riešenie očami nacistov
Deportácie
V roku 1942 prejavili nemecké úrady na základe dohody o poskytovaní pracovných síl záujem o 20 000 mladých práceschopných mužov. Slovenskí predstavitelia nedokázali tejto žiadosti vyhovieť, a preto Izidor Koso navrhol poslať do Nemecka rovnaký počet Židov. Prvá Slovenská republika tak ako prvá z nemeckých spojencov deportovala zo svojho územia rasovo prenasledovaných vlastnými silami. Sprvu bolo preto do koncentračných táborov v Poľsku deportovaných v apríli a marci 1942 20 000 mladých ľudí židovskej národnosti. Prvý transport so slovenskými Židmi odišiel v noci z 25. na 25. marca 1942. Krátko na to sa Tuka opytoval nemeckého poradcu pre židovské otázky Wislicenyho, či by nebolo možné vyviezť aj ostatných slovenských Židov. Deportáciu všetkých však zatiaľ z logistických dôvodov neschválil ani Eichmann, jeden z hlavných vykonávateľov holokaustu. To však bola iba krátka niekoľkotýždňová prestávka, pretože už onedlho slovenská vláda na čele s Tukom po odobrení prezidentom Tisom, prejavila kresťanské milosrdenstvo, keď vyjadrila názor, „že rodina sa nemá trhať“ a od 11. apríla 1942 poslala do koncentračných táborov v Poľsku ďalších vyše 30 000 Židov. Prvý z rodinných transportov odišiel z Trnavy. Celkovo prvá vlna deportácií, ktorá sa skončila v októbri 1942, postihla asi 57 752 Židov, ktorí smerovali do najbrutálnejších nacistických táborov v Majdanku (Lublin), Osvienčime. Podľa správ A. Wetzlera z ôsmych slovenských transportov od 17. apríla do 11. júla 1942 z 3695 mužov, ktorí prešli selekciou prežilo do 15. augusta len 360. Z transportu 634 mužov, ktorý prišiel 13. apríla zostalo po 10 dňoch len 25 živých. Bezradná židovská komunita sa snažila zachrániť slovenských Židov pred deportáciami aj pomocou úplatkov vysokých úradníkov, ich činnosť však nebola efektívna. Väčšinu zostávajúcich Židov tvorili ľudia s prezidentskou alebo ministerskou výnimkou alebo ukrývajúce sa osoby. Asi o sedem mesiacov neskôr začala vláda opäť rokovať o odsune zbytku Židov z krajiny. Zvyšní Židia boli opäť koncentrovaní v predtým používaných zberných táboroch. Deportácie zvyšných 16 - 18 000 Židov sa mali začať 1. apríla 1944. Niekoľko (prvých) tisíc Židov sa však stále vyhýbalo deportáciám, jednak životom v ilegalite, jednak platnými výnimkami. Politická situácia sa v tej dobe začínala meniť, slovenská vláda zareagovala na početné intervencie Vatikánu, ako aj na množiace sa informácie medzi obyvateľstvom prinesené najmä slovenskými vojakmi vracajúcimi sa z východného frontu, o tom, čo sa so Židmi za hranicami Slovenska skutočne deje. V tej istej dobe však bez prekážok povolila prechody transportov s tisíckami Židov z Maďarska.

Po vypuknutí SNP sa podarilo mnohým Židom zo slovenských internačných táborov uniknúť. Časť z nich však nacisti spolu s HG opäť pochytali. Nemci, po komplikáciách, ktoré robili niektorí slovenskí predstavitelia nakoniec začali organizovať deportácie zo slovenského územia aj bez zvolenia miestnych orgánov. Koncom septembra 1944 navštívil Tisa veliteľ nemeckej bezpečnosti a SS Himmler, jeho nátlaku na odsun Židov a ďalších „protištátnych živlov“, ako boli zajatí povstalci, politickí väzni či Rómovia, sa prezident nijak neprotivil a slovenské úrady, už viac nacistom nekládli prekážky. Do marca 1945 bolo odsunutých 12 306 - 13 500 Židov, z ktorých asi 10 000 zahynulo. Celkovo zahynulo v nacistických koncentračných táboroch asi 71 000 slovenských Židov, čo predstavovalo asi 75% ich pôvodného počtu.


Prehľadávanie:
Live | Google

Funkcie stránky
None

Darujte 2%!
Rozhodnite sami a darujte 2% z vašej zaplatenej dene.
Ďalšie informácie

Speech web

Start TTS

Ďalšie info...

Support program
Pomôžte nám a podporte pripravovaný grantový systém pre oblasť IKT a kybernetiky!
Ďalšie informácie

Vzdelávanie
Všeobecné pojmy
Počítačové prostredie
Spracovanie textu
Tabuľový kalkulátor
Tvorba webu
Ďalšie informácie


Dnes je:
18. 4. 2019
.
Kontaktujte nás Upravte svoj profil Ochrana osobných údajov Podmienky používania S.S.C.I.T.
Posledná aktualizácia: 7/22/2009 11:27:28 PM
471E12A0-FE3C-4ee2-A3EF-FB83AFA57461