Fašistické a vojnové režimy
Stránka SSCIT a MVSR o vojnových zločineských režimoch na území SR
Aktuálny jazyk: SK | EN DE HU |
Vítajte návštevník | Prihlásenie Nový užívateľ
Skip Navigation Links
||
S.S.C.I.T.
||
Prihlásenie
|
W.V.C.
E.U.C.
eLearning
Download
Vojnové režimy
Network Work
|
Hľadanie
|
Sponzori
Partneri
|
RSS Feed
Ponuka (NF-MVSR)

Skip Navigation Links
Vojnové režimy
Aktuality
Diktátorské režimy
Boľševizmus a fašizmus
Slovenská republika
HistóriaExpand História
FašizmusExpand Fašizmus
KomunizmusExpand Komunizmus
Zverstvá fašizmuExpand Zverstvá fašizmu
FotogalérieExpand Fotogalérie
Základné pojmy
Pre súčasnosť
SÚTAŽEExpand SÚTAŽE
Kontakt

Skip Navigation Links
Naše Projekty
W.V.C.
E.U.C.
V.Z.O.
Vojnové režimy
Europe Direct RS
PGM
PI2G

Skip Navigation Links
Iné Linky
Ministerstvá SRExpand Ministerstvá SR
ZoznamyExpand Zoznamy
Iné LinkyExpand Iné Linky
IT VývojExpand IT Vývoj
XRlc Development

Digital Education, využite možnosti kvalitného, moderného vzdelávania.

Pražská jar
V 60. rokoch v celej Európe aj vo svete dochádzalo ku kultúrnym a politickým zmenám. Toto obdobie sa nieslo v znamení uvoľňovania napätia. Tieto vplyvy sa prejavovali aj v socialistických krajinách po Stalinovej smrti koncom 50. rokov. V komunistických krajinách tento proces odštartovalo pravdepobne potlačenie povstania v Maďarsku. Prezidentom ČSSR a súčasne prvým tajomníkom ústredného výboru komunistickej strany (UV KSČ) bol však už od roku 1957 Antonín Novotný, ktorý sa ostro staval proti snahám o liberalizáciu spoločnosti. Koncom roka 1967 sa zišiel ústredný výbor KSČ, väčšia časť členov vystúpila s kritikou pracovných metód a spôsobov vedenia Novotného. Pod týmto tlakom sa Novotný rozhodol dať svoju stranícku funkciu k dispozícii. V januári 1968 plenárne zasadnutie ÚV KSČ rozhodlo o rozdelení najvyšších funkcií. Za prvého tajomníka bol zvolený Alexander Dubček a v marci toho istého roku Národné zhromaždenie zvolilo na návrh Dubčeka za prezidenta republiky Ludvíka Svobodu. Tým sa skončila takmer desaťročná éra vlády Antonína Novotného.


Alexander Dubček, hlavný predstaviteľ 'socializmu s ľudskou tvárou'
Demokratizačné zmeny
Obdobie od decembra 1967 do augusta 1968 sa nieslo v znamení demokratizačných zmien. Boli presadené požiadavky, že odbory nemajú byť povestnou „prevodovou pákou“ strany, ale majú reprezentovať a obhajovať záujmy pracujúcich. Uvažovalo sa o otázke rehabilitácie obetí politických procesov z 50. rokov. V apríli 1968 bol jednomyseľne prijatý tzv. Akčný program KSČ, ktorý mal navodiť socializmus s ľudskou tvárou. Obsahoval zmeny, ktoré v nastávajúcich dvoch rokoch chcela komunistická strana (stále ako ústavou „uzákonená“ vedúca politická sila) uskutočniť v politickej oblasti (najmä v oblasti občianskych práv a politického systému), ekonomickej (ekonomická reforma v rámci socializmu), kultúrnej a zahraničnej politike. Súčasťou zmien mala byť takzvaná demokratizácia. Program sľuboval zásadné ekonomické a politické reformy, ale samotný názov naznačoval jednu podstatnú okolnosť – KSČ sa chcela vrátiť k svojmu pôvodnému programu, ktorý mala po druhej svetovej vojne, pred februárom 1948.

V máji bolo v Národnom zhromaždení schválené programové vyhlásenie vlády; za jednu z hlavných úloh považovala vláda prípravu federácie. Zároveň však v Moskve prebiehali československo-sovietske rokovania na najvyššej úrovni; československá delegácia si vypočula od Brežneva veľmi ostrú kritiku politických pomerov v ČSSR. Ten žiadali rázne opatrenia proti antisocialistickým a pravicovým silám, ktoré sa podľa ich názoru výrazne aktivizujú. Na schôdzke vo Varšave v júli 1968 schválili predstavitelia Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR Brežnevov koncept otvoreného listu adresovaného KSČ. Podľa názoru „päťky“ sa v Československu pripravovala kontrarevolúcia. Obsah listu bol zmesou veľmi vážneho varovania s viditeľnými prvkami hrozby. O dva dni predsedníctvo ÚV KSČ schválilo odpoveď na varšavský list, v ktorom vyvracalo neopodstatnené obvinenia a neoprávnenou kritiku, odmietlo myšlienku o internacionálnej pomoci „päťky“ brániť socializmus v inej krajine. Po zverejnení varšavského listu a odpovedi naňho vypukla lavína súhlasných rezolúcií, telegramov a listov od verejnosti. To viedlo k zjednoteniu občanov, k posilneniu dôvery k vedeniu KSČ (78% občanov) a práva na vlastnú, československú cestu.

Pokus o „socializmus s ľudskou tvárou“ Alexandra Dubčeka bol však zmarený. Na základe predošlých dohôd jednotlivých socialistických krajín a Brežnevovej doktríny bola pripravená okupácia krajiny. 20. augusta 1968, bol vydaný predom pripraveným vojskám Varšavskej zmluvy rozkaz na obsadenie územia Československa. 21. augusta 1968 vojská Varšavskej zmluvy prekročili hranice. Okupáciou Česko-Slovenska v podstate skončil proces, ktorý sa začal nazývať Pražská jar. Dubček, Smrkovský, Černík aj Svoboda boli intervenčnými vojskami zatknutí a odoslaní do ZSSR. Vedenie KSČ pod nátlakom nakoniec v Moskve podpísalo dohodu o konsolidácii situácie v republike. Nasledovalo obdobie, v ktorom sa postupne dostali k moci politici, ktorí začali tzv. normalizáciu. Z KSČ postupne vylúčili asi 400 000 členov. 26. januára 1969 sa na Václavskom námestí v Prahe upálil Jan Palach. Akékoľvek pokusy zmeniť politický systém v republike boli na dlhú dobu 20 rokov potlačené.


Prehľadávanie:
Live | Google

Funkcie stránky
None

Darujte 2%!
Rozhodnite sami a darujte 2% z vašej zaplatenej dene.
Ďalšie informácie

Speech web

Start TTS

Ďalšie info...

Support program
Pomôžte nám a podporte pripravovaný grantový systém pre oblasť IKT a kybernetiky!
Ďalšie informácie

Vzdelávanie
Všeobecné pojmy
Počítačové prostredie
Spracovanie textu
Tabuľový kalkulátor
Tvorba webu
Ďalšie informácie


Dnes je:
26. 5. 2019
.
Kontaktujte nás Upravte svoj profil Ochrana osobných údajov Podmienky používania S.S.C.I.T.
Posledná aktualizácia: 7/22/2009 11:27:28 PM
471E12A0-FE3C-4ee2-A3EF-FB83AFA57461